Rozhovor s chovateľom - Oslávenec JOZEF ČERVEŇ
Vložené 09.06.2020
Týmto rozhovorom chcem predstaviť čitateľom časopisu Chovateľ online jubilujúceho dlhoročného chovateľa, funkcionára, ale hlavne dobrého a starostlivého človeka, ktorý 4. septembra 2020 oslávi svoje 78. narodeniny.
Priateľ Jozef Červeň, narodili ste sa 4. septembra 1942 v obci Žiar, okres Liptovský Mikuláš.
- Áno, ďakujem Pánu Bohu dožil som sa pekného veku. Vyrastal som v roľníckej rodine. Moji rodičia nechovali králiky. Chovali rôzne hospodárske zvieratá. Boli to zvieratá ako u každého iného gazdu – ťažné kone, dojné kravy, ovce – pôvodné valašky, ošípané a hydinu. Z toho, čo sme dopestovali a dochovali sme žili celá rodina – rodičia a moji dvaja súrodenci.
Kedy ste vlastne začali s chovom králikov?
- Bolo to niekoľko týždňov po Veľkej noci v roku 1952, keď som si kúpil od kamaráta suseda jednu mladú samičku králika, kríženca. Kúpil som si ju bez dovolenia rodičov za vlastné peniaze, ktoré som si nasporil.
Čo na to povedali vaši rodičia ?
- Trochu ich to prekvapilo, no prijali to, pre mňa, veľmi dobre. Spravili miesto v maštali, kde som ju mohol chovať a potom mi pomáhali a usmerňovali ma v chove mojej samičky. Neskôr keď samička dospela sa postarali aj o to, že sa nám samička okotila. Tak podporovali moju chovateľskú záľubu aj naďalej a mňa chov králikov odvtedy drží vlastne podnes.
Jozef Červeň sa podpisuje do Knihy cti SZCH. Táto pocta sa mu dostala na XII. zjazde SZCH vo Vrútkach dňa 28. 4. 2018.
Aké králiky ste počas svojej chovateľskej činnosti chovali ?
- Samozrejme všetky králiky, ktoré sme vtedy chovali neboli čistokrvné. Takýto spôsob chovu pretrvával až do konca roku 1963. Vtedy som sa vrátil zo základnej vojenskej služby. Vtedy som začal chovať aj iné plemená králikov, ale stále to nebol čistokrvný evidovaný chov. Až na konci roku 1969 som si kúpil v Liptovskom Mikuláši na výstave jeden pár čistokrvných králikov nemeckých obrovitých strakáčov čierno-bielych. Nasledujúci rok som sa stal členom ZO SZCH Okoličné, kde som doteraz.
Kedy ste prišli na nápad vyšľachtiť nové čistokrvné plemeno králikov ?
- K tomu sa dostaneme trocha neskôr. Súbežne s chovom králikov NoS som mal aj plemenný chov východofrízskych oviec, bielych bezrohých kôz, vodnej a hrabavej hydiny. Všetok tento chov bol už čistokrvný a najlepšie zvieratá som aj vystavoval na miestnych výstavách. Pri chove kôz som bol 6 rokov kontrolným dôverníkom u nás na Liptove. V roku 1972 som začal vystavovať aj králiky nemecké obrovité strakáče a králiky rôznych plemien vystavujem až doteraz. Od roku 1970 som začal odoberať časopis Záhradkár - Chovateľ. Niekoľko rokov som odoberal aj český časopis Chovatel. Samozrejme, že som v tom období prečítal a preštudoval aj inú chovateľskú literatúru. Po tomto samovzdelávaní som sa rozhodol v roku 1993, že vyšľachtím nové národné plemeno králikov, ktoré som nazval liptovský lysko, skratka LL.
Kedy sa Vám to podarilo ?
- Trvalo mi to trinásť rokov pokiaľ mi posudzovatelia uznali toto plemeno na celoštátnej výstave v Nitre v roku 2005. Znovu aj teraz touto cestou ďakujem chovateľom a posudzovateľom králikov za dobré rady a správne usmernenie v tejto mojej šľachtiteľskej práci. Sú to hlavne páni Peter Belko, Ján Benko, Pavel Blaško, Štefan Adamec, Julián Sika a iní.
Do dnešných dní bolo uznaných už päť farebných rázov tohto slovenského plemena.
- Ako prvý farebný ráz LL bol uznaný divo sfarbený. Od roku 2005 som začal vytvárať ďalší farebný ráz – modrodivo sfarbený LL a v roku 2008 mi bol uznaný v Nitre na celoštátnej výstave. Choval som a rozširoval medzi chovateľmi tieto dva rázy a popri tom som vyšľachtil čierny farebný ráz LL, ktorý mi bol uznaný v roku 2012 na celoštátnej výstave v Nitre. Posledný farebný ráz som vyšľachtil za pomoci kamaráta Ivana Laca z Likavky. Ten nám uznali v roku 2015 v Nitre na celoštátnej výstave. V tom istom roku bol uznaný aj ďalší, piaty, činčilový farebný ráz. Vyšľachtil ho ďalší môj kamarát Anton Slebodník.
Aké sú vaše plány do budúcnosti v chove liptovských lyskov? Budú vyšľachtené aj ďalšie farebné rázy?
- Určite by sa dali vyšľachtiť aj ďalšie farebné rázy, ale ja to už nebudem robiť, nechám priestor pre iných chovateľov. Rád im však pomôžem v čom budem môcť. V roku 2013 sme s pánom Slebodníkom a pánom Lacom založili Klub chovateľov králikov liptovských lyskov na Slovensku. Uskutočnili sme už štyri špeciálne výstavy, ktoré sa konali u nás na Liptove. Tohto roku budeme robiť piatu klubovú výstavu v Likavke dňa 21. 10. 2017 v sobotu. Pozývam všetkých chovateľov, aby sa prišli pozrieť na toto krásne slovenské plemeno. Môžu sa stať aj členmi nášho klubu. Bližšie informácie sa dozvedia na tvári miesta. Snažíme sa všetci členovia klubu rozšíriť a hlavne skvalitniť toto plemeno králikov.
LL 0,1 divo sfarbená. LL 0,1 modrodivo sfarbená.
Čo vaša funkcionárska činnosť ?
- Po troch rokoch členstva v ZO SZCH Okoličné som bol zvolený za registrátora a tetovača našej ZO. Túto funkciu som vykonával do roku 1984. Od začiatku roka 1985 až do konca roka 1996 som v nej bol tajomníkom. Od začiatku roka 1997 až doteraz vykonávam funkciu predsedu ZO Liptovský Mikuláš – Okoličné. Teraz už štvrtý rok vykonávam predsedu kontrolnej komisie v Oblastnom výbore SZCH Liptov.
LL 0,1 modrá. LL 1,0 čierny.
Dostali ste za svoju chovateľskú prácu dáke ocenenie ?
- Za socializmu, keď som získal dobré ocenenia za vystavené zvieratá, tak veľakrát som dostal len „ papierové ocenenie“, napr. čestná cena, diplom, pochvalné uznanie. Až od polovice 80. rokov som získal rôzne poháre, plakety atď. Z tých podstatnejších ocenení to boli v roku 1982 odznak Vzorný chovateľ. V roku 1992 mi bola udelená Bronzová plaketa SZCH a r. 2006 Zlatá plaketa SZCH. V roku 2010 mi udelila republiková rada SZCH diplom Za dlhoročnú chovateľskú činnosť. V roku 2014 som dostal Ďakovný list od RR SZCH z Bratislavy. Na návrh našej ZO SZCH ma Oblastný výbor SZCH Liptov odporučil na zápis do Knihy cti SZCH, čo je najvyššie zväzové vyznamenanie.
LL 0,1 činčilová. LL čierna samička so šesťtýždňovými mláďatami.
Čo poviete na záver nášho rozhovoru ?
- Prajem všetkým chovateľom nielen na Liptove, ale na celom Slovensku veľa zdravia, trpezlivosti a chovateľských úspechov. Toto naše drobnochovateľstvo nie je o tom, aby sme na ňom zbohatli. Chováme zvieratá pre radosť, ale aj pre úžitok. Za moje úspechy ďakujem svojej manželke a mojej rodine, že ma chápu a pomáhajú mi toto všetko zvládať.
Za rozhovor poďakoval Miloš Bartoněk
Foto Ing. Juraj Bartoněk